
Mystická atmosféra najstaršieho tajchu, Veľká Vodárenská, sa počas Bielej noci umocní prostredníctvom site-specific svetelnej inštalácie nad vodnou hladinou. Svetlo, priestor a voda sa spoja do subtílneho vizuálneho obrazu, ktorý necháva vyniknúť prirodzenú atmosféru tajchu a jeho okolitej krajiny. Po zotmení sa pokojná hladina stáva súčasťou diela. Obklopí nás Žiara z druhého brehu , ktorá sa vznáša nad vodou, odráža sa na povrchu a v tichom dialógu s krajinou vytvára chvíľu medzi realitou a snom. Inštalácia nezasahuje do miesta násilne – skôr odhaľuje jeho tajomstvo, pracuje s tmou, odrazom, vzdialenosťou a prirodzeným pohybom vody a návštevníkov. Veľká vodárenská sa na jednu noc premení na poetický priestor, v ktorom sa hranica medzi krajinou a umeleckým dielom takmer stráca.
BN Label (SK) je neoficiálne zoskupenie umelcov, svetelných dizajnérov, programátorov a grafikov, ktorí sú priamou alebo nepriamou súčasťou slovenskej Bielej noci už od jej prvého ročníka v roku 2010. Vďaka festivalu sa spoznali a zistili, že spoločne dokážu tvoriť výnimočné veci. Hoci každý v tíme pracuje samostatne na vlastných dielach a projektoch, raz ročne spoja tvorivé sily a pripravia pre BN site-specific inštalácie, šité na mieru mestu.
Martin Gabčo so silným zmyslom pre detail, estetikou, precíznosťou a láskou k hudbe využíva audiovizuálne zariadenia ako prostriedok na vytváranie atmosféry a prenos emócií k ľuďom.
Štiavničan & Neha!
Dve vokálne zoskupenia, dva hudobné svety a jedno výnimočné miesto pod hviezdami. Mužský spevácky zbor Štiavničan, neodmysliteľná súčasť kultúrneho života Banskej Štiavnice už viac ako 50 rokov, sa stretne so ženským zoskupením Neha!, ktoré prepája tradičné piesne zo Slovenska, východnej Európy aj ďalších kútov sveta v originálnych viachlasných aranžmánoch.
Veľká Vodárenská: Tyrkysový klenot nad mestom
Veľká Vodárenská patrí k najstarším a najvýznamnejším technickým pamiatkam banskoštiavnického regiónu. Jej história siaha až na začiatok 16. storočia.. Pôvodne slúžila prísne priemyselným účelom – jej voda poháňala mohutné, dvanásť metrov vysoké čerpacie koleso v štôlni Šmintorín. Bezpečnosť hrádze však nebola v začiatkoch stopercentná, o čom svedčia historické záznamy o jej preliatí a následnom pretrhnutí v rokoch 1633 a 1725, po ktorých musela byť hrádza nákladne opravovaná.
Významný zlom nastal v roku 1651, kedy sa tajch začal transformovať na dôležitý rezervoár pitnej vody a kľúčový zdroj pre hasenie požiarov v meste. V 19. storočí z neho vybudovali mestský vodovod, ktorý privádzal vodu až k budove Kammerhofu. Modernú podobu získala Veľká Vodárenská najmä po rozsiahlej rekonštrukcii v roku 1930. Vtedy bola nádrž výrazne zväčšená, odkopali sa brehy do charakteristického tvaru obdĺžnika, ktorý je typický práve pre Veľkú Vodárenskú. Z technického hľadiska je tento tajch unikátny tým, že nemá prirodzený prítok; je napájaný priamo výtokom banských vôd zo štôlne Šobov, ktorá ústí v svahu nad ním.
V 20. storočí sa jej význam pre mesto ešte zvýšil a pod hrádzou bola postavená moderná úpravňa vody. Tajch bol v tomto období oplotený a slúžil výhradne ako strážený zdroj pitnej vody pre obyvateľov. Dramatickú kapitolu dopísal rok 1977, kedy po extrémnych zrážkach hrozilo pretrhnutie hrádze v dôsledku nekontrolovateľného naplnenia nádrže. Vďaka enormnému nasadeniu 200 dobrovoľníkov, ktorí nepretržite odčerpávali vodu a prekopali odpadový jarok, sa podarilo odvrátiť katastrofu, hoci úrady museli preventívne evakuovať 19 rodín. Posledná obnova prebehla v roku 1990, kedy bol z dna odstránený vzácny bronzový výpust z konca 18. storočia. Dnes so svojou 11,8 metra vysokou hrádzou a tyrkysovou vodou ostáva obľúbeným cieľom prechádzok a symbolom geniality starých majstrov.
Ing. Michal Červeň, OZ Štiavnický tajch