Banská Štiavnica 2026
Autorka otvára odvekú problematiku času a dočasnosti stojacu oproti túžbe po stálosti a večnosti. V priestore neskorogotickom kostole sv. Kataríny Alexandrijskej pripomína silu minulosti daného miesta s otáznikmi smerujúcimi do budúcnosti. Na rubnej strane bieleho plátna sa odohráva iný, sýty a plnofarebný svet troch základných farieb, z ktorých sú poskladané všetky ostatné farby. Modrá v pozadí má vyrezané linky znázorňujúce oko s pohľadom nadol, do minulosti. Žltá dominuje rezom oka pozerajúceho sa dohora, na to, čo sa ešte nenastalo. Červená odkazuje k aktivite a telesnosti reálneho okamihu, ale oko sa nepozerá priamo na nás, uhýba zreničkou do boku. Je ako prítomnosť, ktorú často míňame a nežijeme s poznaním vďačnosti.
Dorota Sadovská je slovenská výtvarníčka, maliarka, fotografka a pedagogička, patriaca k najvýraznejším osobnostiam súčasného slovenského vizuálneho umenia. Vo svojej tvorbe sa venuje najmä figurálnej maľbe, fotografii a priestorovým inštaláciám, pričom dlhodobo skúma témy ľudského tela, spirituality, identity a sakrálnej ikonografie v súčasnom kontexte. Vyštudovala Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave a École Nationale des Beaux-Arts v Dijone vo Francúzsku. Jej diela boli prezentované na významných výstavách doma i v zahraničí a sú zastúpené vo verejných aj súkromných zbierkach. Popri autorskej tvorbe pôsobí ako pedagogička na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde sa venuje vedeniu mladých umelcov a rozvoju súčasnej maliarskej praxe. (sadovska.sk)
István Nagy
Výrazný predstaviteľ mladej generácie slovenského organového umenia rozozvučí historický organ Kostola sv. Kataríny. István Nagy je koncertný a chrámový organista a skladateľ, ktorého interpretácia spája technickú bravúru, suverenitu a cit pre historickú hudbu.
Kostol svätej Kataríny v Banskej Štiavnici
Predpokladáme, že výstavba Kostola sv. Kataríny bola súčasťou rozsiahlejších urbanistických a architektonických premien územia dnešného Námestia Sv. Trojice na prelome 15. a 16. storočia, keď sa menilo na trhové priestranstvo. Úzke parcely hutníckych prevádzok so skromnými obydliami sa postupne sceľovali a vyrastali na nich paláce bohatých waldbürgerov.
Situovanie chrámu však vymedzovala z jednej strany radnica s Kaplnkou sv. Anny, z druhej parcely meštianskych domov na dnešnom Radničnom námestí. Svätyňa je preto nezvyčajne situovaná na juh, na severe je vstup so schodiskom na chór a zvonová veža.
Potrebu postaviť nový kostol zaiste mohol podnietiť zánik farského kostola Panny Márie (dnešný Starý zámok) po zemetrasení a po následkoch politických sporov v meste (1442 /1443). Aj waldbürgeri zrejme chceli mať blízko svojich reprezentatívnych palácov rovnako reprezentatívny duchovný stánok.
Chrám sa právom pokladá za klenot neskorej gotiky u nás. Je architektonicky riešený tak, že síce pôsobí ako trojlodie, ale ilúziu bočných lodí vytvárajú kaplnky vsadené medzi príporné piliere. Sieťová rebrová klenba a zároveň fakt, že hlavnú loď od svätyne nedelí víťazný oblúk, svedčia o prechode z gotického na renesančný sloh. Figurálne pätky klenieb alebo figúry búst na vstupnom portáli vypovedajú o kultúrnej vyspelosti objednávateľov. Freska Posledný súd zamestnáva interpretov takýchto výjavov už polstoročie.
Keď sa aj na území nášho mesta udomácnili reformačné idey, chrám takmer sto rokov slúžil protestantom. Dnešná podoba oltára je výsledkom protireformačnej aktivity jezuitov. Štedrá podpora komorských grófov im umožnila vymeniť gotický oltár za ten, ktorý vidíme dnes (1727). Ak sa však zadívate na Ukrižovaného pri vstupe, ak vás upúta jemná tvár Madony na bočnej stene hlavnej lode či filigránska kamenná krstiteľnica, pocítite, že vyžarujú fluidum sprostredkujúce atmosféru interiéru chrámu na prelome 15. a 16. storočia. O kráse neskorogotického tabuľového oltára (z roku 1506) od Majstra MS (spájaného s dielňou Albrechta Dürera) si urobíte predstavu podľa pôvabných postáv baníckych patrónok sv. Kataríny a sv. Barbory v Galérii Jozefa Kollára. Keď sa však o osude pôvodného oltára chcete dozvedieť ešte viac, zájdite do farského kostola vo Svätom Antone, do Kresťanského múzea v Ostrihome alebo do Národnej galérie v Budapešti. Alebo si aspoň všímavo prelistujte monografiu Kostol sv. Kataríny v Banskej Štiavnici – klenot neskorej gotiky na Slovensku (2017).
Ing. arch. Katarína Terao Vošková, PhD.