Banská Štiavnica 2026
Nádvorie Belházyovského domu, renesančno-barokového meštianskeho kaštieľa počas septembrovej noci privíta monumentálnu inštaláciu Mareka Kvetana, ktorá prepája problematiku konzumu, ekonomického rastu a udržateľnosti. Tri veľkoformátové objekty vychádzajú zo základných výbrusov „drahých kameňov“ - diamant, briliant a rubín, prezentpvané ako veľkoformátový objekt v deformovanej forme stvárňujúci predimenzovane nafúknutú hračku.
Diamant je kubická kryštalická forma uhlíka (ďalšími formami uhlíka sú grafit (tuha), lonsdaleit tzv. hexagonálny diamant a synteticky pripravené fullerény). Diamanty sú známe svojimi výnimočnými fyzikálnymi vlastnosťami, najmä tvrdosťou a vysokou disperziou svetla.
Mnoho ľudí je presvedčených, že vďaka svojej tvrdosti a odolnosti diamanty nikdy nezaniknú. V skutočnosti však ani diamanty nie sú večné. Ako zaniknú? Zmenia sa na grafit, čo je minerál s rovnakým zložením, len s inými väzbami. Tieto väzby sú menej energeticky náročné, takže diamant k ním postupne dospeje. Tento proces je však taký pomalý, že potrvá miliardy rokov. Z ľudského hľadiska tak diamanty večné sú, absolútne sa to však tvrdiť nedá.
Ťažba, spracovanie a distribúcia diamantov je ovládaná malým počtom spoločností. Obchod s diamantami sa sústreďuje v tradičných centrách, z ktorých najdôležitejšie sú Antverpy. Spoločnosť De Beers so sídlom v Johannesburgu (Južná Afrika) a v Londýne (Anglicko) je už sto rokov najvýznamnejším hráčom na trhu s diamantmi. Firma a jej pobočky vlastnia bane, v ktorých sa vyťaží 40 % celosvetovej produkcie diamantov a ovládajú distribúciu takmer dvoch tretín diamantov používaných ako drahokamy. De Beers boli v minulosti obviňovaní z monopolného správania, napríklad z manipulácie cien. Niektoré africké ozbrojené skupiny získavajú financie predajom diamantov.
Marek Kvetan je slovenský multimediálny výtvarník a pedagóg, patriaci k výrazným predstaviteľom súčasného stredoeurópskeho umenia. Vo svojej tvorbe pracuje s objektom, sochou, kresbou, fotografiou a inštaláciou, pričom využíva postkonceptuálne stratégie na kritickú reflexiu konzumu, spoločenských stereotypov, médií a vizuálnej kultúry. Vyštudoval sochárstvo a maľbu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a absolvoval študijný pobyt na Fakulte výtvarných umení VUT v Brne. Je laureátom viacerých významných ocenení vrátane Ceny NG 333 a jeho diela sú zastúpené vo významných domácich i zahraničných zbierkach. Od roku 2007 pôsobí ako pedagóg na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde vyučuje kresbu a venuje sa vedeniu študentov naprieč viacerými ateliérmi. (vsvu.sk)
Isama Zing
Elektronika, experiment a súčasný klubový zvuk. Isama Zing, alter ego hudobníka, skladateľa a producenta Jonatana Pastirčáka, prinesie eklektický DJ set, v ktorom sa stretávajú rôzne hudobné svety. Jeho tvorbu poznáte aj z filmovej a divadelnej hudby či prestížnych festivalov ako Lunchmeat, Eurosonic alebo MENT.
Belházyovský dom – miesto, kde sa rodila moderná chémia
Belházyovský dom patrí k najvýznamnejším architektonickým pamiatkam Banskej Štiavnice. Jeho originálna renesančno-baroková kompozícia má palácový charakter a svojím reprezentatívnym výrazom zrkadlí obdobie, kedy toto banské mesto predstavovalo významné európske centrum vedeckého a technického vzdelávania.
Dom sa formoval počas zložitého stavebného vývoja. Jeho počiatky boli úzko spojené s banskou činnosťou na žile Špitaler. Dva staršie stredoveké domy hmotovo prepojila rozsiahla prestavba v roku 1616, ktorú dal uskutočniť štiavnický waldbürger Žigmund Eggstein von Ehrenegg. Od roku 1756 bol vlastník objektu štiavnický richtár Ján Belházy, podľa ktorého nenesie dom svoje meno dodnes. Situovanie na okraji rozsiahlej mestskej záhrady, elegantné spojenie renesančných a barokových prvkov, vzdušná arkádová chodba či prepracované kamenárske detaily nárožného arkiera dodávajú stavbe výnimočný a exkluzívny ráz.
Nemenej fascinujúci príbeh sa však odohrával za jeho múrmi. Od roku 1770 sa funkcia paláca transformovala z reprezentatívneho mestského sídla na sídlo Katedry chémie a metalurgie Banskej akadémie. Edukačné priestory spolu s laboratóriami sa stali skutočným špičkovým vedeckým pracoviskom. Pod vedením profesorov Giovanniho Antonia Scopoliho a najmä Antona Ruprechta sa laboratórium postupne modernizovalo a umožňovalo realizovať náročný chemický aj metalurgický výskum.
Ruprecht z neho vytvoril jedno z najmodernejšie vybavených laboratórií svojej doby. Konali sa tu unikátne experimenty, skúmal sa charakter minerálov i kovov a študenti si osvojovali chémiu predovšetkým prostredníctvom praktického výskumu. Do Banskej Štiavnice preto prichádzali mnohí zahraniční študenti, vedci a stážisti. Metódy praktického vyučovania chémie vyvinuté v Štiavnici neskôr prevzali prestížne zahraničné vysoké školy vrátane parížskej polytechniky.
Belházyovský dom tak nie je len vzácnou architektonickou pamiatkou. Je predovšetkým miestom, kde sa stáročná banícka tradícia spojila s experimentálnou vedou a kde sa formovali základy moderného odborného vzdelávania.