Posledný vstup 23:30
New Translation II sa venuje geopoetike ako spôsobu premýšľania, hovorenia a písania o Zemi. Rámcovo skúma naše telo v kontakte s planétou – nie v kontrastoch, ale ako súčasť tej istej veci: mikroprírody a makrovesmíru. Telo je zemeplaz, ale aj materiál, ktorý nesie napätie medzi tým, čo je osobné, a tým, čo je planetárne.
Výstava premýšľa o tele ako o formáte, ktorý možno ohýbať, vrstviť, posúvať. Transhumanizmus nevníma ako sci-fi update či upgrade, ale ako proces, ktorý už prebieha. Pomaly, fyzicky, niekedy bolestivo a často mimo nášho súhlasu. Takéto uvažovanie je metódou čítania a skúmania sveta, v ktorom sa zložité geologické procesy, prefiltrované digitálnymi kódmi, zlievajú do nekonečného virtuálneho ambientu. V absurdite sveta sa ako orientačný nástroj uplatňuje poiesis – tvorba (umenia) skrz najprirodzenejšie výrazové prostriedky, akým je najmä samotný jazyk.