Monika Pascoe Mikyšková (SK) absolvovala štúdium maľby na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Vo svojej tvorbe opakovane tematizuje cyklus rastu a rozkladu v prírode, a to prostredníctvom vrstvenej spleti médií a výrazových prostriedkov. V istom zmysle neustále uniká a opäť sa vracia k maľbe, ktorá je je pôvodným zázemím, hoci stále častejšie preniká dielami do priestoru. Bez slov, intuitívnymi aj experimentálnymi postupmi rozpráva nepretržitý príbeh o krehkosti neľudských aktérov: rastlín, hmyzu a celých biotopov. Je laureátkou Ceny Oskára Čepána za rok 2023. V roku 2020 získala cenu Nadácie NOVUM, v roku 2015 Collector Selection prize v súťaži Essl Art Award CEE a v roku 2007 sa umiestnila v súťaži VUB maľba. Svoje diela vystavovala na početných domácich aj zahraničných výstavách.
Piateho februára 1850 plávajúce ľadové kryhy zahatali boky Dunaja natoľko, že znemožnili vode z rieky prúdiť ďalej, až sa vyliala na oba bratislavské brehy. Ide o historicky najväčšiu povodeň, aká naše hlavné mesto zastihla. Dodnes nám v centre mesta zostali značky, ktoré ju pripomínajú - ukazujú na výšku hladiny, ktorú voda dosiahla.
Ľadová inštalácia Moniky Pascoe Mikyškovej nám v subtílnom geste roztápania pripomenie nielen túto historickú udalosť, ale aj klimatické zmeny, ktorými mesto prechádza dnes. Počas festivalu sa stena z ľadových blokov bude pomaly roztápať až po nej zostane len hŕba riečnych kameňov v nej zamrazených. Návštevníci si kamene s autorským motívom riečnej vlny budú môcť vziať so sebou ako suvenír z inštalácie.