BANSKÁ ŠTIAVNICA

P R O G R A M

PALO MACHO | MOŽNOSTI

Mikovíniho dom, Andreja Kmeťa 21 | 19.00 - 24.00 hod.

Irisové čierne kruhy a sklenené fúkané objekty vytvárajú priestorovú obrazovú situáciu v sedemsto ročnom dome polyhistora Samuela Mikovíniho . Jednotlivé vizuálne inštalácie sú tvorené v interakcii a dialógu so špecifickým historickým priestorom. Autor navodzuje atmosféru jednoty, vždy jedinečné a neopakovateľné situácie "hic et nunc". Okolité prostredie ako aj divák sa podieľajú na figuratívnych a figurálnych obrazových vrstvách v rôznych podobách reflexie, obrazov-odrazov na maľovanom povrchu krehkých sklenených objektov. Divák sa stáva ich súčasť, ich performatívnym aktérom a mení abstraktný priestorový obraz na figuratívny.

Palo Macho je slovenský sklársky výtvarník, dizajnér a pedagóg, patriaci k najvýraznejším osobnostiam súčasného sklárskeho umenia. Vo svojej tvorbe prepája maľbu a sklo, pričom využíva médium skla ako nositeľa obrazu a experimentuje s jeho transparentnosťou, vrstvením a priestorovosťou. Vyštudoval Ateliér skla na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, absolvoval študijné pobyty vo Francúzsku a jeho diela sú zastúpené vo významných domácich i zahraničných zbierkach. Od roku 2011 pôsobí ako pedagóg na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde sa venuje vedeniu študentov v oblasti sklárskej tvorby a dizajnu. (palomacho.com⁠)

MAREK KVETAN | BIG FAT DIAMONDS

Belházyovský dom, Andreja Sládkoviča 1 | 19.00 - 24.00 hod.

Nádvorie Belházyovského domu, renesančno-barokového meštianskeho kaštieľa počas septembrovej noci privíta monumentálnu inštaláciu Mareka Kvetana, ktorá prepája problematiku konzumu, ekonomického rastu a udržateľnosti. Tri veľkoformátové objekty vychádzajú zo základných výbrusov „drahých kameňov“ - diamant, briliant a rubín, prezentpvané ako veľkoformátový objekt v deformovanej forme stvárňujúci predimenzovane nafúknutú hračku.

Diamant je kubická kryštalická forma uhlíka (ďalšími formami uhlíka sú grafit (tuha), lonsdaleit tzv. hexagonálny diamant a synteticky pripravené fullerény). Diamanty sú známe svojimi výnimočnými fyzikálnymi vlastnosťami, najmä tvrdosťou a vysokou disperziou svetla.

Mnoho ľudí je presvedčených, že vďaka svojej tvrdosti a odolnosti diamanty nikdy nezaniknú. V skutočnosti však ani diamanty nie sú večné. Ako zaniknú? Zmenia sa na grafit, čo je minerál s rovnakým zložením, len s inými väzbami. Tieto väzby sú menej energeticky náročné, takže diamant k ním postupne dospeje. Tento proces je však taký pomalý, že potrvá miliardy rokov. Z ľudského hľadiska tak diamanty večné sú, absolútne sa to však tvrdiť nedá.

Ťažba, spracovanie a distribúcia diamantov je ovládaná malým počtom spoločností. Obchod s diamantami sa sústreďuje v tradičných centrách, z ktorých najdôležitejšie sú Antverpy. Spoločnosť De Beers so sídlom v Johannesburgu (Južná Afrika) a v Londýne (Anglicko) je už sto rokov najvýznamnejším hráčom na trhu s diamantmi. Firma a jej pobočky vlastnia bane, v ktorých sa vyťaží 40 % celosvetovej produkcie diamantov a ovládajú distribúciu takmer dvoch tretín diamantov používaných ako drahokamy. De Beers boli v minulosti obviňovaní z monopolného správania, napríklad z manipulácie cien. Niektoré africké ozbrojené skupiny získavajú financie predajom diamantov.

Marek Kvetan je slovenský multimediálny výtvarník a pedagóg, patriaci k výrazným predstaviteľom súčasného stredoeurópskeho umenia. Vo svojej tvorbe pracuje s objektom, sochou, kresbou, fotografiou a inštaláciou, pričom využíva postkonceptuálne stratégie na kritickú reflexiu konzumu, spoločenských stereotypov, médií a vizuálnej kultúry. Vyštudoval sochárstvo a maľbu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a absolvoval študijný pobyt na Fakulte výtvarných umení VUT v Brne. Je laureátom viacerých významných ocenení vrátane Ceny NG 333 a jeho diela sú zastúpené vo významných domácich i zahraničných zbierkach. Od roku 2007 pôsobí ako pedagóg na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde vyučuje kresbu a venuje sa vedeniu študentov naprieč viacerými ateliérmi. (vsvu.sk)

DOROTA SÁDOVSKÁ | ZRANENÉ PLÁTNA

Kostol sv. Kataríny, Radničné námestie 17 | 19.00 - 24.00 hod.

Autorka otvára odvekú problematiku času a dočasnosti stojacu oproti túžbe po stálosti a večnosti. V priestore neskorogotickom kostole sv. Kataríny Alexandrijskej  pripomína silu minulosti daného miesta s otáznikmi smerujúcimi do budúcnosti. Na rubnej strane bieleho plátna sa odohráva iný, sýty a plnofarebný svet troch základných farieb, z ktorých sú poskladané všetky ostatné farby. Modrá v pozadí má vyrezané linky znázorňujúce oko s pohľadom nadol, do minulosti. Žltá dominuje rezom oka pozerajúceho sa dohora, na to, čo sa ešte nenastalo. Červená odkazuje k aktivite a telesnosti reálneho okamihu, ale oko sa nepozerá priamo na nás, uhýba zreničkou do boku. Je ako prítomnosť, ktorú často míňame a nežijeme s poznaním vďačnosti.

Dorota Sadovská je slovenská výtvarníčka, maliarka, fotografka a pedagogička, patriaca k najvýraznejším osobnostiam súčasného slovenského vizuálneho umenia. Vo svojej tvorbe sa venuje najmä figurálnej maľbe, fotografii a priestorovým inštaláciám, pričom dlhodobo skúma témy ľudského tela, spirituality, identity a sakrálnej ikonografie v súčasnom kontexte. Vyštudovala Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave a École Nationale des Beaux-Arts v Dijone vo Francúzsku. Jej diela boli prezentované na významných výstavách doma i v zahraničí a sú zastúpené vo verejných aj súkromných zbierkach. Popri autorskej tvorbe pôsobí ako pedagogička na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde sa venuje vedeniu mladých umelcov a rozvoju súčasnej maliarskej praxe. (sadovska.sk⁠)

VIKTOR FREŠO | AFTER ME

Baumgartnerov dom, Námestie sv. Trojice 27 | 19.00 - 24.00 hod.

Svetelná inštalácia Viktora Freša zo série After Me pootvorí dvere do Baumgartnerovho domu, ktorý je jedinečnou ukážkou walbürgerskej (ťažiarskej) meštianskej architektúry.

After Me možno čítať ako úvahu o tom, čo zostáva po človeku, keď jeho fyzická prítomnosť zmizne. Svetlo tu nie je iba materiálom či vizuálnym efektom, ale stopou, ktorá pretrváva aj keď pôvodnu hmotu už nevidíme. Názov After Me zároveň obracia pozornosť od prítomného „ja“ k času po ňom - k predstave budúcnosti bez človeka, akéhosi posthumanizmu budúcnosti. V tomto zmysle dielo nadväzuje na Frešov dlhodobý záujem o identitu a ego, no posúva ho ďalej – od otázky „kto som?“ k otázke „čo po mne zostane?"

Viktor Frešo patrí k výrazným osobnostiam slovenského a stredoeurópskeho konceptuálneho umenia. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Akadémii výtvarných umení v Prahe, ktorú absolvoval v roku 2003. Jeho tvorba sa pohybuje medzi konceptom, sochou, maľbou, objektom a performatívnym gestom. Charakteristické je pre ňu napätie medzi veľkým egom a sebairóniou: Frešo často vystavuje vlastné „ja“, aby ho zároveň spochybnil. Jednoduché, provokatívne obrazy, slogany či objekty používa na komentovanie spoločnosti, sveta umenia aj samotnej predstavy autora ako výnimočnej osobnosti. V posledných rokoch sa jeho pozornosť výraznejšie obracia k identite, rodinnej pamäti a otázke, ako sa osobný príbeh mení na objekt, obraz či spomienku.

SERGEJ PROTOPOPOV | DOLE, DOLE

Dom Deža Hoffmana, Pod Červenou studňou 10 | 19.00 - 24.00 hod.

Počas sobotnej noci zažijete aj návštevu historickej banskej štôlňe z roku 1600, ktorá je účasťou rodného domu fotografa Deža Hoffmanna. Jedinečná atmosféra nočnej prechádzky vás vtiahne do sveta baníkov vďaka foto-inštalácii dokumentaristu Sergeja Protopopova, ktorý predstavuje unikátne vizuálne svedectvo o živote na strednom Slovensku a patrí k základným pilierom slovenskej dokumentárnej fotografie.

Sergej Protopopov (1895 – 1976) patril k najvýznamnejším fotografom pôsobiacich na Slovensku v prvej polovici 20. storočia. Rodák z ruských Valujok študoval figurálnu maľbu v Charkove, kde získal aj základy fotografického remesla. Po prvej svetovej vojne sa usadil v Československu a počas štúdia na lesníckej škole v Písku sa intenzívne venoval fotografii, dokumentoval lesnícke prostredie a experimentoval s mikrofotografiou. V roku 1926 prišiel do Banskej Štiavnice, kde pôsobil ako kreslič a fotograf na Štátnej lesníckej škole. Práve tu vznikli jeho prvé významné fotografické cykly zachytávajúce život baníkov, pltníkov, lesníkov i každodennú atmosféru mesta. Jeho tvorba spájala dokumentárnu presnosť s výtvarným cítením, ktoré si priniesol zo svojho maliarskeho vzdelania. Po štúdiu na Akadémii výtvarných umení v Prahe sa v roku 1932 vrátil do Banskej Štiavnice a o rok neskôr si otvoril vlastný fotografický ateliér. Počas nasledujúcich desaťročí vytvoril tisíce fotografií mesta, jeho obyvateľov, tradičného vidieckeho života i významných spoločenských udalostí. Jeho snímky boli publikované doma i v zahraničí a objavili sa aj v americkej tlači. Po druhej svetovej vojne sa venoval reportážnej fotografii dokumentujúcej obnovu krajiny, priemysel a život pracujúcich. Významne sa podieľal aj na rozvoji amatérskej fotografie na Slovensku. 

Inštalácia vznikla vďaka festivalu Paradajs Photo Fest, Branská Štiavnica 2026.

BN LABEL & MARTIN GABČO | ŽIARA

Tajch Velká Vodárenská | 19.00 - 24.00 hod.

Mystická atmosféra najstaršieho tajchu, Veľká Vodárenská, sa počas Bielej noci umocní prostredníctvom site-specific svetelnej inštalácie nad vodnou hladinou. Svetlo, priestor a voda sa spoja do subtílneho vizuálneho obrazu, ktorý necháva vyniknúť prirodzenú atmosféru tajchu a jeho okolitej krajiny. Po zotmení sa pokojná hladina stáva súčasťou diela. Obklopí nás Žiara z druhého brehu , ktorá sa vznáša nad vodou, odráža sa na povrchu a v tichom dialógu s krajinou vytvára chvíľu medzi realitou a snom. Inštalácia nezasahuje do miesta násilne – skôr odhaľuje jeho tajomstvo, pracuje s tmou, odrazom, vzdialenosťou a prirodzeným pohybom vody a návštevníkov. Veľká vodárenská sa na jednu noc premení na poetický priestor, v ktorom sa hranica medzi krajinou a umeleckým dielom takmer stráca.

BN Label (SK) je neoficiálne zoskupenie umelcov, svetelných dizajnérov, programátorov a grafikov, ktorí sú priamou alebo nepriamou súčasťou slovenskej Bielej noci už od jej prvého ročníka v roku 2010. Vďaka festivalu sa spoznali a zistili, že spoločne dokážu tvoriť výnimočné veci. Hoci každý v tíme pracuje samostatne na vlastných dielach a projektoch, raz ročne spoja tvorivé sily a pripravia pre BN site-specific inštalácie, šité na mieru mestu.

Martin Gabčo so silným zmyslom pre detail, estetikou, precíznosťou a láskou k hudbe využíva audiovizuálne zariadenia ako prostriedok na vytváranie atmosféry a prenos emócií k ľuďom.

PETER VRÁBEĽ | ANDROMEDA

Tajch Červená studňa | 19.00 - 24.00 hod.

Žijeme vo vesmíre, nekonečnom a zdanlivo chaotickom, no napriek tomu jednotnom. Od galaxie, cez planétu, hviezdu, až po najmenšiu atómovú entitu, všetko je prepojené. Spojenie tela a duše, fyzické, dokázateľné a abstraktné, produkované našou mysľou ako niečo transcendentné – to je ľudská bytosť. Zjednotené ľudské vedomie sa premieta ako vy, ako váš priateľ, strom oproti vám alebo spriaznená duša. Túto jednotu vesmíru predstavuje Peter Vrábeľ vo svojej site-specific svetelnej inštalácii. Niekoľko stoviek svetelných bodov, ktoré žiaria ako mesačné svetlo, je rozmiestnených zdanlivo bez akýchkoľvek pravidiel, akejkoľvek symetrie, a tak vytvárajú dojem hviezdneho koberca na Zemi, okolo tajchu na Červenej studni, v 787 metroch nad morom.

Peter Vrábeľ je slovenský vizuálny umelec, ktorý sa zameriava najmä na svetelný dizajn, technológie a site-specific inštalácie. Bol členom umeleckej skupiny Kassaboys a tiež združenia Make Up Collective.